Tí, ktorí nás sledujete, iste viete, že sa tejto súťaže každý rok zúčastňujeme a sme šťastní, presťastní, že už niekoľko rokov po sebe na nej visia aj práce našich detí, čo znamená, že boli ocenené mnohočlennou medzinárodnou porotou. V roku 2019 sme dokonca dostali hlavnú Cenu poroty pre zahraničnú školu, ktorá sa každý rok udeľuje len jednej škole za výnimočnú kolekciu detských prác a za dlhodobú kvalitnú prácu s deťmi a dá sa dostať len raz za život.

Video o tejto Výstave nájdete na tomto linku:

https://www.facebook.com/kladenskymesic.oficialni/videos/2601659616794575

a tu je web výstavy:

https://www.mdvv-lidice.cz/

Tento rok je téma výstavy ROBOT a umělá inteligence. Medzi nami – dievčatami, akosi nám to nevoňalo. Dlho sme sa s tým mordovali, aby sme neskĺzli do úplného klišé. Vyzeralo to, že tento rok nič nepošleme, väčšiu časť roka sme sa na výtvarku vôbec nedostali. Kúpila som si útlu knižôčku R.U.R., v ktorej pred 100 rokmi (r. 1920) Karel Čapek po prvý krát použil slovo ROBOT. Dlho dumal, ako nazvať umelých robotníkov a jeho brat Josef (výtvarník, spisovateľ, autor Psíka a mačičky) prišiel s nápadom, aby použil slovanské slovo: „ROBOTA“. A tak vzniklo slovo „ROBOT“, ktoré dnes pozná a používa celý svet! Stalo sa tak počas Karlovho pobytu v Trenčianskych Tepliciach, kde bol jeho otec kúpeľným lekárom. O R.U.R. sme sa učili v škole (my, čo sme tam chodili ešte v Československu), no nečítala som to. Nelákalo ma sci-fi. Otáľavo som sa do toho zahryzla a bola som milo prekvapená. Má to niečo do seba! Páčil sa mi hlavne jazyk, musela som sa potajomky usmievať. Milujem staré čierno-biele české filmy, kde sú muži neuveriteľne galantní. To je samé: „Ručičky bozkávam, slečinko…“ Pobavilo ma, ako sa Karel rozhodol, že vynechá všetko nepotrebné, a tak roboty nemajú slepé črevo, mandle a pohlavné orgány. Ale všetko ostatné im asi treba😍, vrátane nervov, ktoré pradú v pradiarni. Roboty, alebo skôr tí Roboti pochopia, že sú vo všetkom lepší, ako ľudia. Sú úspornejší, nemusia jesť, ani spať. Sú rýchlejší, silnejší, viac si pamätajú, sú presnejší, bez zbytočných emócií, skrátka, načo ľudí na svete? Ľudstvo vyhynie, zničia ho. Až si spomenú, že sa nedokážu sami rozmnožovať (lebo veď nemajú tie pohlavné orgány) a začnú mámiť Rossumov recept na robotov od posledného žijúceho človeka. Postavy majú symbolické mená a Karlove filozofické monológy sú nádherné: „Velicí vynálezci, co jste vynalezli velkého proti té dívce, proti tomu chlapci, proti tomu prvnímu páru, který vynašel lásku, pláč, úsměv milování, lásku muže a ženy? Přírodo, přírodo, život nezahyne! Zase se začne z lásky, začne se nahý a maličký; ujme se v pustině, a nebude mu k ničemu, co jsme dělali a budovali, k ničemu města a továrny, k ničemu naše uměni, k ničemu naše myšlenky, a přece nezahyne! Jen my jsme zahynuli. Rozvalí se domy a stroje, rozpadnou se systémy a jména velikých opadají jako listí; jen ty, lásko, vykveteš na rumišti a svěříš větrům semínko života. Nyní propustíš, Pane, služebníka svého v pokoji; neboť uzřely oči mé – uzřely – spasení tvé skrze lásku, a život nezahyne! „

Do Lidíc sa nám nakoniec podarilo poslať len 12 prác, no porota z nich vybrala a ocenila až 8 a udelila nám medailu za kolekciu prác. Oceneným deťom zo srdca blahoželáme a tešíme sa spolu s nimi.

Bratislava – art SLNEČNICE, o. z., Narcisová 8

Medaile škole za kolekci kombinované techniky